Skleróza multiplex

Čo to je? Skleróza multiplex (SM) je komplexné multifaktoriálne ochorenie, ktoré je výsledkom súhry environmentálnych faktorov u geneticky predisponovaných jedincov. Ochorenie postihuje nervový systém a následkom náhlych zhoršení stavu(relapsov), ku ktorým dochádza v nepredvídateľných časových intervaloch, sa zhoršuje zdravie pacientov (progresia postihnutia). Cieľom je oddialenie frekvencie vzniku relapsov, lepšie zvládanie choroby a zlepšenie kvality života na dlhšie časové obdobie.

Spolupôsobenie viacerých faktorov spúšťa kaskádu zmien, ktoré vedú k poškodeniu imunitného systému, zápalovému poškodenie myelínu, axónov a glie, funkčnému zotaveniu a úprave štruktúry, glióze a neurodegenerácii. Mechanizmy zúčastňujúce na týchto zmenách zahŕňajú imunitne sprostredkovaný zápal, oxidačný stres a excitotoxicitu, pričom všetky smerujú k poškodeniu oligodendrocytov a neurónov a dokonca k bunkovej smrti, čím podporujú progresiu ochorenia. Rastúca prevalencia SM spolu s nedostatočnou účinnosťou a vedľajšími účinkami existujúcich liečebných postupov podnietila vývoj nových, inovatívnych, účinnejších, bezpečných a preventívnych liečebných stratégií.

U väčšiny ľudí s SM, ochorenie pomaly progreduje vo forme atakov a relapsov (náhle vzniknutých neurologických príznakov). U niektorých je však progresia ochorenia rýchla. Relapsy často vedú k narastajúcim a ťažkým poruchám, ako je porucha chôdze, svalová slabosť, poruchy reči alebo zraku a mnoho ďalších. U viac ako 50% pacientov s relaps- remitujúcou formou SM za 10-15 rokov od nástupu choroby dochádza k vážnemu zdravotnému postihnutiu.

85% z diagnostikovaných pacientov má jasne definované relapsy, po ktorých nasledujú obdobia čiastočného alebo úplného zotavenia alebo remisie; typ relaps/remitujúcej (RRMS) choroby. Väčšina pacientov s RRMS prechádza do sekundárnej progresívnej fázy s pomalým zhoršovaním a nárastom postihnutia. Primárne progresívny je typ ochorenia, u ktorého ochorenie postupne progreduje bez recidív.

Prečo?  Ochorenie je charakterizované ako multifaktoriálny komplex, pretože viaceré environmentálne a biochemické faktory a procesy súhrnne pôsobia na patogenézu choroby (vzájomne prepojená dynamická sieť udalostí). Tieto faktory spúšťajú kaskádu udalostí, ako je autoimunita, akútne zápalové poškodenie myelínu, axónov a glie, neurodegeneráciu a opravu nervových štruktúr. Všetky tieto procesy vedú k disseminovanému poškodeniu centrálneho nervového systému.

Množstvo polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) vo fosfolipidoch membrán mozgových buniek hrá dôležitú úlohu pri imunitne-sprostredkovanom i neimunitne-sprostredkovanom zápale. U pacientov s SM bol zaznamenaný nedostatok PUFA a antioxidantov spolu so zníženými obrannými mechanizmami antioxidačných buniek. Príčina nedostatku PUFA nie je úplne jasná a môže zahŕňať metabolické aj nutričné ​​zmeny. Nárast alebo nekontrolovaný zápal prispieva k niektorým akútnym a chronickým ochoreniam a je charakterizovaný produkciou zápalových cytokínov, eikosanoidov – derivátov kyseliny arachidónovej (prostaglandínu PG, tromboxánu TX, leukotriénu LT a iných derivátov) a iných zápalových činiteľov, ako sú reaktívne druhy kyslíka (ROS), kysličník dusnatý (NO) a adhézne molekuly. V priebehu zápalu sa glutamátová homeostáza mení v dôsledku uvoľňovania zvýšeného množstva glutamátu aktivovanými imunitnými bunkami, čo môže mať za následok zvýšenú aktiváciou glutamátových receptorov a následne excitotoxickú oligodendrogliálnu smrť. Okrem toho, membránova patológia, imunite-sprostredkovaný zápal, oxidačný stres a excitotoxicita predstavujú potenciálne vhodné terapeutické ciele u SM.

Kto? SM je autoimunitné, multifaktoriálne, chronické, nepredvídateľné a progresívne ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje relatívne mladých pacientov vo veku 20 až 40 rokov. Spôsobuje zápal a deštrukciu myelínového puzdra – ochrannej vrstvy, ktorá obklopuje nervové vlákna. Myelín je prevažne lipidový (~ 80%) pozostávajúci väčšinou z PUFA-lipidov (DHA) ako hlavnej zložky.